Kristína Valachová

POUŽITIE REPRODUKOVANEJ HUDBY JAKO SCÉNICKEJ HUDBY V RÁMCI DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA

Digitálne prístupná hudba nepredstavuje iba prostriedok šírenia a počúvania hudby, ale zároveň prispieva k jej využitiu v rôznych umeleckých formách. Významnú úlohu zohráva najmä v divadelnom umení, kde často tvorí podstatnú súčasť. V divadelnom kontexte sa stretávame s niekoľkými možnými formami využitia hudby, ktoré sa odlišujú nielen po umeleckej, ale aj po právnej stránke.

Scénická hudba

Scénická hudba, ako súčasť sprevádzajúca celok divadelného predstavenia, existuje už od staroveku a plní mnohé funkcie, od zvukovej kulisy až po samotného nositeľa významu a výrazu. Terminológia scénickej hudby sa v českom prostredí ustálila v dvadsiatych rokoch 20. storočia (predovšetkým v kontexte avantgardy a osobnosťou K. H. Hilara).^[1]

V predstavení môže byť prezentovaná naživo alebo zo záznamu. V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať práve druhej z menovaných foriem. Rozvoj technológií prirodzene ovplyvňuje a mení aj divadelné prostredie, jeho fungovanie, tvorivé prístupy a možnosti inscenácie. Redukcia živých hudobníkov a nahradenie syntetizovanou hudbou nie je novinkou, technológie dnes prenikajú do takmer každého aspektu tvorby a produkcie divadelního predstavenia, ako aj do samotného fungovania divadiel.

Scénická hudba vytvorená na objednávku

Prvým z možných modelov je situácia, kedy si režisér či divadlo objedná pôvodnú hudbu od vybraného skladateľa. V takomto prípade sa medzi objednávateľom a skladateľom uzatvára zmluva o vytvorení diela, v zmysle autorského zákona. Súčasťou tejto zmluvy je aj udelenie licencie na použitie diela, a to najmä pre:

• živú produkciu v rámci inscenácie,
• prevádzkovanie zo záznamu (podľa § 20 autorského zákona č. 121/2000 Sb.),
• digitálne šírenie či archiváciu.

Zmluvne je potrebné ošetriť aj práva na použitie notového materiálu (ak ide o nové dielo, noty pripravuje skladateľ, často v digitálnych programoch ako Finale či Sibelius), ako aj otázku vlastníctva tzv. master nahrávky.

Živá scénická hudba

Hudba môže byť, bezpochyby, prezentovaná aj naživo a byť priamo súčasťou živej produkcie, či už vo forme predom pripravených kompozícií alebo prípadnej improvizácie. Táto forma využitia spravidla nevyžaduje licencovanie nahrávok, no je potrebné zabezpečiť si súhlas samotného autora. Rovnako je potreba obstarania notových materiálov, túto službu zabezpečuje hudobné oddelenie správcu Dilia.^[2]

Použitie existujúcich hudobných nahrávok – zo záznamu (CD alebo digitálne)

Divadlo si môže tiež môže zvoliť použitie už vydanej, reprodukovanej hudby zo záznamu (dostupnej z fyzických nosičov alebo prostredníctvom online distribúcie). Použitie takejto hudby podlieha licencovaniu minimálne troch právnych vrstiev:

• autorské práva (autorov hudby a textu),
• práva výkonných umelcov a
• práva výrobcov zvukových záznamov.^[3]

Problém v praxi často nastáva v prípade, keď si divadlo uhradí licenciu, no nemá prístup k tzv. master nahrávke. V tomto prípade je nutné riešiť získanie technického nosiča alebo digitálnej verzie nahrávky s výrobcom (vydavateľstvom), čo môže byť samostatným zmluvným procesom.^[4]

Dôvody digitalizácie scénickej hudby

Používanie hudby zo záznamu v divadle má zaručene praktické, umelecké aj ekonomické dôvody. Ako prvú výhodu zmienime práve umeleckú stránku, kedy reprodukovaná hudba ponúka neobmedzené možnosti (žánrové, zvukové, geografické), ktoré by mnohokrát nebolo možné realizovať, príkladom môže byť použitie známych skladieb či specifických nahrávok, práve v tomto vytvárajú streamingové platformy akúsi knižnicu diel.

A zda nikoho neprekvapí fakt, že z hľadiska financií je zdanlivo jednoduchšou možnosťou výber hudby zo záznamu, kedy zaniká náklad na samotných hudobníkov (príprava, skúšky a predstavenia) či orchestra. Nehovoriac o šetrení nákladov počas tourovania, kedy môže byť účasť hudobníkov či orchestra nielen logistickou ale i ekonomickou výzvou.

Legálne použitie hudby zo záznamu

Ako sme zmienili vyššie, hudba zo záznamu, používaná i v rámci divadelného predstavenia, podlieha viacerým úrovniam právnej ochrany. V prvom rade je nutné myslieť na to, že i ako súčasť celku divadelného predstavenia, je hudba samostatným autorským dielom. V prípade použitia skladby ako hudby v rámci predstavenia sa jedná o takzvanú verejnú produkciu, pretože ide o použitie hudby, ktoré je za hranicou použitia pre osobnú potrebu.^[5] Práve to je dôvodom, prečo je nevyhnutné si na takýto spôsob použitia vysporiadať licenciu.

V prípade použitia diela zo záznamu v rámci predstavenia sa podľa autorského zákona jedná o uvedenie verejnosti podľa § 20, a teda prevádzkovanie zo záznamu a jeho prenos.^[6]

Streamovacie platformy, ako napríklad Spotify, neposkytujú licencie na verejnú produkciu a majú len informatívny charakter. To znamená, že prostredníctvom Spotify je možné sa k jednotlivým nahrávkam dostať, skúmať repertoár a mať k týmto neobmedzený prístup.

Pre získanie práv k využívaniu skladby v rámci predstavenia je však nutné jednať mimo danú platformu (tento postup umožňujú svojím spôsobom aj hudobné banky, no z hľadiska pohodlnosti užívateľa a šírky možností ide o neporovnateľný koncept).

Ako na to

V prípade záujmu o získanie licencie na hudbu do predstavenia sa záujemca stáva takzvaným užívateľom (čo je praktické vedieť pre orientáciu na webových stránkach kolektívnych správcov, kde sú jednotlivé formuláre pre užívateľov zobrazené).

Ako prvé je nutné zistiť, či je vybraná skladba chránená autorským právom, alebo či ide o voľné dielo (podľa § 28 autorského zákona). Ide o dielo, u ktorého doba trvania majetkových práv uplynula a je možné ho “voľne” užívať (tradične ide o diela, kde je autor aspoň 70 rokov po smrti).^[7] Pokiaľ tomu tak nie je, je užívateľ povinný vysporiadať si licenciu. Treba si však dať pozor na to, že aj keď je autor už 70 rokov po smrti, neznamená to automaticky, že ide o voľné dielo aj v prípade konkrétnej nahrávky. Na tú sa totiž môžu stále vzťahovať práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, najmä ak ide o nové nahrávky starších diel. Pre správu licencie je nutné byť informovaným predovšetkým o:

• názve skladby,
• autorovi hudby a textu,
• názve a žánri divadelného diela,
• dátume premiére divadelného diela,
• plánovanom počte repríz,
• výške vstupného,
• spôsobe použitia (naživo či zo záznamu).
• dĺžke použitej nahrávky,
• stopáži inscenácie,
• ISRC kóde.

OSA

V prípade záujmu o použitie konkrétnej skladby, má povinnosť užívateľ (teda žiadateľ o licenciu – u divadla tradične funkciu vykonáva dramaturg), kontaktovať OSA so svojím zámerom vysporiadania autorských práv ku skladbe. OSA ako legálny zástupca autorov hudby následne preveruje prostredníctvom svojej databázy, u ktorého hudobného vydavateľa sa nachádzajú príslušné práva a následne zabezpečuje či sprostredkuje kontakt a pojednáva o licenčných podmienkach. OSA túto činnosť vykonáva v rámci svojej vedľajšej (podnikateľskej) činnosti, na ktorú má oprávnenie^[8].

V prípade, že autor nie je zastupovaný OSA, môže OSA sprostredkovať kontakt na držiteľa práv, užívateľ následne uzatvára individuálnu licenčnú zmluvu priamo s držiteľom práv. Takzvaná synchronizácia hudby, ktorá predstavuje osobitný druh použitia diela, vyžaduje osobitný súhlas, ktorú môže OSA sprostredkovať (OSA má často tiež uzatvorené recipročné zmluvy so zahraničnými autormi).^[9]

Od roku 2018 bolo zjednotené kontaktné miesto pre správu autorských práv verejných produkcií – pre prevádzkovateľov reštaurácií, barov a podobných zariadení, kde je OSA ako jediný kolektívny správca poverený na uzatváranie licenčných zmlúv. OSA teda uzatvára licenčné zmluvy prípade prevádzkovania za všetkých ostatných správcov: OSA, INTERGRAM, DILIA, OOA-S a OAZA (a je takzvaným jednotným inkasným miestom), ktorí sa týmto krokom rozhodli vyjsť v ústrety požiadavkám verejnosti, respektíve prevádzkovateľov. Na divadlo sa táto výnimka nevzťahuje a je preto nutné licenciu vysporiadať ako s OSA (na samotné dielo – v tomto prípade skladbu), tak i kolektívnym správcom INTERGRAM (na jeho zvukovú nahrávku).^[10] Ide totiž o použitie autorského diela v rámci scénického diela, u ktorých nie je možné využiť kolektívneho správcu, pretože správca nie je oprávnený poskytovať pre tieto práva licencie (práva sa v praxi nazývajú takzvanými veľkými právami)^[11].

INTERGRAM

Ďalej, pri použití konkrétnych zvukových nahrávok, vstupuje do procesu INTERGRAM ako kolektívny správca práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ktorý stanovuje podmienky použitia prostredníctvom svojho sadzobníka (tento zohľadňuje napríklad dĺžku použitého úseku nahrávky). INTERGRAM identifikuje použitie nahrávok a ich výrobcov. INTERGRAM vo svojom sadzobníku rozlišuje čiastky za podkresovú hudbu a hudbu ako dominantnú súčasť scény.^[12]

Príklad: Použitie reprodukovanej hudby v divadelnej produkcii

Nie vždy disponoval OSA možnosťou poskytovania služieb vedľajšej, teda agentúrnej činnosti tak, ako je tomu v súčasnosti. Stalo sa tak predovšetkým vďaka snahe o zjednodušenie procesu licencovania už tak širokej ponuky hudby na trhu.

Prehľadným ilustratívnym príkladom (prípad budeme anonymizovať) je inscenácia celovečerného baletu založeného na hudbe známej americkej skupiny, ktorú pripravilo jedno z českých divadiel. Divadlo pôvodne predpokladalo, že užívanie hudby danej zahraničnej skupiny pokrýva v plnej miere kolektívny správca OSA, v rámci svojej hlavnej činnosti (zároveň boli použité oficiálne nahrávky interpretov, ktoré malo divadlo licencované cez INTERGRAM). Situácia sa skomplikovala vo chvíli, keď sa projekt dostal do pozornosti manažmentu skupiny, ktorý identifikoval, že divadlo vo verejnej komunikácii a propagácii používa ochrannú známku názvu kapely, ktorá je oficiálne registrovaná. Manažéra skupiny zaujímalo predovšetkým, kde divadlo získalo licenciu na použitie názvu a či má povolenie na použitie hudby v podobe tanečného diela.^[13]

Reakcia divadla, že všetko je pokryté licenciou cez OSA, nebola pre situáciu dostatočná, v danom čase totiž OSA nemala rozvinutú vedľajšiu činnosť, a preto nemohla udeliť licenciu na tzv. veľké práva. Rovnako vydavateľ, ktorý spravuje práva skladateľov skupiny, následne potvrdil, že neobdŕžal žiadnu žiadosť od OSA a ani neudelil žiadne povolenie na scénické využitie hudby.^[14]

Tento incident poukázal na nedostatky v systéme kolektívnej správy práv, kde ani samotní užívatelia v profesionálnom prostredí často netušia, že pre určité typy použitia nestačí generálna licencia OSA. Navyše, používanie názvu, na ktorý sa vzťahovala ochranná známka ako marketingového nástroja bez súhlasu držiteľa ochrannej známky, predstavuje samostatné porušenie práva duševného vlastníctva. Inscenácia bola premenovaná. Spor vyústil do nasledovného posilnenia agentúrnej činnosti OSA: organizácia začala uzatvárať zmluvy s hudobnými vydavateľstvami na udelenie licencií aj na tzv. veľké práva, čo výrazne zefektívnilo proces pre divadlá, ktoré si dovtedy museli povolenia zabezpečovať individuálne.

OSA zároveň zintenzívnila pomoc používateľom pri identifikácii a kontaktovaní držiteľov práv.^[15]

Zhodnotenie

V súčasnosti nie je možné si prostredníctvom streamingovej platformy zaistiť licenciu k používaniu vybranej hudby v divadelnej produkcii. Licenciu je potrebné riešiť priamo s vlastníkom práv (či skrze správcu ako prostredníka v tomto procese) a riešiť licenciu skôr, než začne verejné prevádzkovanie diela. V tomto administratívne náročnom procese sa odporúča konzultácia s právnikom či organizáciou kolektívnej správy.

Digitálny trh, jeho spôsob fungovania, možnosti, dostupnosť a ponuka streamingových platforiem sa neustále rozrastajú, preto by bolo vhodné, aby na tieto skutočnosti bezprostredne reagovalo aj právne a legislatívne prostredie. Dôležitosť transparentnosti a najmä dostupnosti databáz, zvlášť v digitálnej dobe, kedy sú diela často šírené a spracovávané naprieč platformami, zdôrazňuje aj zmieňovaný príklad.

Vnímame, že je zjednodušenie systému komunikácie ohľadom získavania licencií by bolo pre trh nápomocné. Automatizácia systémov digitálnych platforiem v oblasti správy práv k dielam a tým cielenie na zjednodušenie procesu licencovania digitálnej hudby by mohlo výrazne uľahčiť prácu dramaturgom, režisérom či producentom a predovšetkým zabezpečiť správne dodržiavanie autorského práva. Okrem toho by forma akejsi databázy mohla obsahovať prehľadné sadzobníky jednotlivých kolektívnych správcov a umožňovať automatizovaný výpočet poplatkov na základe zadanej skladby, čím by sa celý proces výrazne zefektívnil. Rozhodne je potrebné zohľadniť rozdiely v právnych systémoch jednotlivých krajín, no podľa nášho názoru digitálny trh už dávno presahuje geografické hranice a bude nutné na túto realitu globálne reagovať. Ide o postreh, odporúčanie a výzvu na zamyslenie sa nad súčasnou situáciou, ktorá sa bude v priebehu času čoraz viac vyvíjať. S ohľadom na rastúci význam nástrojov umelej inteligencie by bolo azda neúčelné prehliadať ich potenciál pri riešení týchto výziev.

Tento výstup vznikl na Akademii múzických umění v Praze v rámci projektu „Smluvněprávní problematika digitálního vydávání hudby, využití digitální hudby jako scénické hudby v divadelní inscenaci” podpořeného z prostředků Účelové podpory na specifický vysokoškolský výzkum, kterou poskytlo MŠMT v roce 2025.

_{Úvodní foto: archiv autorky}

---

[1] Kvapilová, 2015, s. 11

[2] DILIA Hudební oddělení [online]. [cit. 2025-02-05]. Dostupné z: https://www.dilia.cz/18-hudebni-agentura

[3] Zákon č. 121/2000 Sb.: Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon), 2000.

[4] OSA.CZ. OSA – Uživatelé hudby [online]. [cit. 2025-01-07]. Dostupné z: https://www.osa.cz/uzivatele-hudby/

[5] Zákon č. 121/2000 Sb.: Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů

(autorský zákon), 2000.

[6] Zákon č. 121/2000 Sb.: Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon), 2000.

[7] Zákon č. 121/2000 Sb.: Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon), 2000.

[8] OSA.CZ. OSA – Uživatelé hudby [online]. [cit. 2025-01-07]. Dostupné z: https://www.osa.cz/uzivatele-hudby/

[9] OSA.CZ. OSA – Uživatelé hudby [online]. [cit. 2025-01-07]. Dostupné z: https://www.osa.cz/uzivatele-hudby/

[10] OSA.CZ. OSA – Uživatelé hudby [online]. [cit. 2025-01-07]. Dostupné z: https://www.osa.cz/uzivatele-hudby/

[11] Naopak, malé práva sa týkajú nescénického použitia hudby, malé práva sú kolektívne spravované.

[12] INTERGRAM – Veřejné produkce [online]. [cit. 2025-06-29]. Dostupné z: https://www.intergram.cz/verejne-produkce

[13] SRSTKA, Jiří. Rozhovor o poskytovaní agentúrnej činnosti kolektívnych správcov. Prepis rozhovoru 2025-01-05. Súkromný archív autorky.

[14] SRSTKA, Jiří. Rozhovor o poskytovaní agentúrnej činnosti kolektívnych správcov. Prepis rozhovoru 2025-01-05. Súkromný archív autorky.

[15] OSA – Sazebníky a dokumenty – Agenturní činnost [online]. [cit. 2025-07-05]. Dostupné z: https://www.osa.cz/kestazeni/uzivatele-hudby/agenturni-cinnost/